Supervolebný rok 2024 privedie k voľbám vyše polovicu svetovej populácie. Únia sa na možné zmeny musí aktívne pripraviť. Chystať sa bude aj na svoje rozširovanie a pribudnú debaty o tom, ako noví členovia ovplyvnia jednotlivé politiky a fungovanie inštitúcií. Vo vlastnej obrane sa blok sústredí na prechod od záväzkov a stratégií k podpisovaniu reálnych zmlúv s obranným priemyslom.
Okrem migrácie a sily bloku ochraňovať v členských krajinách zásady právneho štátu to budú primárne zahraničnopolitické vzťahy, ktoré budú s najväčšou pravdepodobnosťou formovať debatu počas eurovolieb, najdôležitejšej udalosti, ktorá Úniu v novom roku čaká.
Prvé projekcie tvrdia, že vo voľbách do Európskeho parlamentu by najväčšiu stratu mohli utrpieť (okrem najväčších frakcií ľudovcov a socialistov) hlavne zelení, zatiaľ čo posilniť by mohli konzervatívne a ultrapravicové europarlamentné skupiny. Aj preto by nová európska exekutíva, teda eurokomisia, nemusela mať v druhej polovici roka v zahraničnopolitickej agende také silné ambície ako doteraz.
V tomto roku sa však vo svete k volebným urnám dostane zhruba 52 percent populácie. Voľby by mali prebehnúť až v 80 krajinách sveta, pričom taký silný volebný rok zažijeme pravdepodobne najskôr v roku 2048. Európska únia preto bude musieť ostať flexibilná a na politické trendy a zmeny vo svete v roku 2024 aj patrične reagovať.
Koniec vojny na Ukrajine v nedohľadne
Rusko, kde sa v marci tiež uskutočnia prezidentské voľby (no s vopred jasným výsledkom), si podľa analytikov naplánovalo na rok 2024 rozpočet na obranu a vymožiteľnosť práva vo výške až 39 percent zo svojho takmer 380-miliardového rozpočtu (eur). Vojna sa tak stáva hnacím motorom ruskej ekonomiky, čo ho k ukončeniu bojov môže motivovať ešte menej.
S tým, že sa ruská vojna na Ukrajine v roku 2024 nemusí skončiť, ráta aj Európska únia. Doterajšia európska pomoc Kyjevu – vrátane humanitárnej pomoci, vojenského vybavenia a výcviku, materiálneho tovaru na civilné použitie, ako generátory, školské autobusy, ale aj zdravotníckych potrieb, prestavby miest či ekonomickej podpory – už dosiahla 82 miliárd eur. Eurokomisia chce ale demonštrovať európsky záväzok pokračovať v pomoci aj tak, že sa k nemu opäť finančne zaviaže. Na roky 2024 až 2027 chce pre Ukrajinu vyčleniť až 50 miliárd na humanitárnu pomoc, obnovu aj podporu cesty k plnohodnotnému členstvu v EÚ a 20 miliárd na vojenskú podporu.
Z hlasovania predstaviteľov členských štátov o tomto rozpočte nakoniec v decembri zišlo a Európsky rada by mala debatu o balíčku otvoriť na špeciálnom summite naplánovanom na 1. februára.
Nemecká federálna vláda, ktorá bude v júni hostiť aj Konferenciu pre obnovu a zotavenie Ukrajiny (Ukraine Reconstruction and Recovery Conference), sa napríklad zaviazala, že v tomto roku svoju vojenskú pomoc zdvojnásobí, a to na osem miliárd eur. Mnohé krajiny budú Berlín nasledovať.
Hoci by sa mali už v marci konať prezidentské voľby aj na Ukrajine, pre stanné právo, ktoré v súčasnosti platí (nateraz do 14. februára), to pravdepodobne tak skoro nebude. Kvôli tisíckam presídlených osôb, ale aj riziku ďalšieho útoku zo strany Ruska si vyše 80 percent obyvateľov myslí, že voľby by sa mali konať až po vojne.
Únia bude napriek tomu chcieť v súvislosti s Ukrajinou v tomto roku rozbehnúť aspoň základné rokovania o formovaní cesty k členstvu v EÚ. Rovnako sa detailnejšie pozrie na funkčnosť sankcií voči Rusku, keďže momentálne sa blok dostáva do štádia, v ktorom je čoraz náročnejšie presvedčiť celú dvadsaťsedmičku o nových organizáciách a osobách, ktoré by sa na zoznamoch mali objaviť. Rada si pod vedením Belgicka chce posvietiť aj na lepšie možnosti zhabania ruských zmrazených aktív.
Obranné motto: pretaviť záväzky do kontraktov
S vojnou na Ukrajine bezprostredne súvisí aj otázka praktickej európskej obrany, jednak formou vojenskej pomoci Kyjevu a jednak dopĺňaním vlastných zásob v prípade, že situácia eskaluje.
Európska komisia začiatkom roka predstaví Program európskeho obranného priemyslu. Ten by mal integrovať skúsenosti z najnovšej legislatívy EÚ týkajúcej sa podpory priemyslu v bloku, ale aj ambície lepšie zásobiť Ukrajinu muníciou. Doteraz blok podporili členské štáty pri posilňovaní európskeho obranného priemyslu prostredníctvom nástroja spoločného obstarávania (EDIRPA) a pracovnej skupiny pre spoločné obstarávanie obrany.
Rovnako zvýšil kapacitu výroby munície prostredníctvom zákona na podporu výroby munície (ASAP) a aj vďaka nemu by už v roku 2024 mal Ukrajine dodať až milión nábojov. Na porovnanie, Spojené štáty by do konca roka 2025 chceli pre Ukrajinu vyrábať až stotisíc kusov nábojov mesačne.
Komisia by mala tiež v najbližších týždňoch zverejniť návrh nových pravidiel, ktoré by mohli obranné výdavky na európske projekty oslobodiť od DPH. Takýto krok by posilnil spoločné obstarávania alebo krajinám umožnil obranné spôsobilosti spoločne vlastniť.
Rovnako Brusel momentálne skúma, ako by sa vládne investície do obrany mohli zohľadniť v rámci pravidiel EÚ pre fiškálnu správu a nezarátavať napríklad medzi nadmerný deficit. Úloha pretaviť to do praxe však ostane pravdepodobne až pre novú exekutívu.
V oblasti obrany a stability plánuje belgické predsedníctvo v Rade odštartovať aj „dialóg na vysokej úrovni“ medzi členmi EÚ a ich susedmi.
Experti však pripomínajú, že stratégie, dialógy ani iné záväzky zvyšovať obranné výdavky stále neznamenajú podpísané zmluvy medzi štátmi a priemyslom. Postupné prenášanie záväzkov do formy kontraktov tak bude pravdepodobne hlavným mottom ambície reštartovať európsky obranný priemysel v roku 2024.
Domáce prípravy na rozširovanie
„Aby podporila dlhodobý mier a stabilitu v Európe, Únia sa musí pripraviť na svoje úspešné rozšírenie,“ píše sa v pracovnom programe Európskej komisie na rok 2024. Aj preto sa exekutíva chystá na aktívnu spoluprácu s partnermi, najmä na západnom Balkáne, ale aj na Ukrajine a v Moldavsku. Eurokomisia napríklad v tomto roku sprístupní správy o právnom štáte tým kandidátskym krajinám, ktoré sa dostanú do tempa ešte rýchlejšie.
Ústredným motívom pre Úniu v oblasti rozširovania však bude lepšia vnútorná príprava bloku. Európska komisia v druhom kvartáli predloží členským krajinám oznámenie o reformách a politikách v kandidátskych štátoch. Chce totiž zistiť, ako by vstup nových členov ovplyvnil jednotlivé európske politiky a ako by vo väčšej Únii fungovali európske inštitúcie. Slovensko bude podľa slov predsedu vlády zvedavé najmä na oblasti poľnohospodárstva a kohézie.
Diskusiu o vplyvoch rozširovania Únie na celý blok plánuje viesť aj belgické predsedníctvo. „Urýchliť“ chce podľa svojho programu aj „úvahy o vnútorných reformách potrebných na úspešné budúce rozšírenie“.
V závetrí rozširovania však stále ostáva najdlhší čakateľ na vstup, Turecko. Vzhľadom na to, že v tomto roku krajinu čakajú „iba“ komunálne voľby a jej partneri v zahraničí sa už zmierili s tým, že iného partnera ako Erdoğana v Ankare nenájdu, Turecko môže opäť skúšať napraviť vzťahy. Ekonomická situácia je totiž stále viac ako vážna. Už januárové správy o medziročnej inflácii (64,8 percenta) totiž napovedajú, že Turecko potrebuje zásadne zmeniť kurz. Prvé zmierlivé kroky voči Grécku urobil turecký prezident koncom minulého roka počas návštevy Atén. Nasledovať môže aspoň postupný návrat k stolu v Bruseli. Únia Turecku odporúča na začiatku sa aspoň vzdať agresívneho tónu v komunikácii. Otvoriť dvere by však mohla pomôcť turecká zelená pre švédske členstvo v NATO (viac nižšie, v podkapitole Stále politickejšie NATO). Aspoň tak by to rada videla práve Ankara.
Americké voľby najzásadnejšie ovplyvnia vzťahy s Úniou
Nič zásadnejšie ako americké voľby pravdepodobne v tomto roku neovplyvní vzťahy medzi EÚ a Spojenými štátmi. Pracovné stretnutia, napríklad na úrovni americko-európskej rady pre obchod a technológie (TTC), preto žiadne zásadné posuny nebudú vedieť priniesť.
Americká ekonomika rastie stabilným tempom, inflácia mierne klesla, nezamestnanosť je najnižšia za polstoročie a akciový trh končil minulý rok v rekordných číslach. Súčasný prezident Biden ale víťazstvo v novembri zďaleka nemá isté.
Keďže americké primárky začínajú už v polovici januára, meno republikánskeho kandidáta sa môžeme s istotou dozvedieť už koncom mesiaca. Republikáni v Kongrese ho potom v jeho preferenciách môžu nasledovať – napríklad v otázke pomoci Ukrajine. Hoci Spojené štáty už Kyjevu vo forme vojenskej a ekonomickej pomoci venovali vyše 200 miliárd dolárov, odobrenie ďalšej, vyše 60-miliardovej pomoci Kongres koncom minulého roka stopol. Nateraz nepomohlo ani jeho prepojenie s balíčkom pomoci pre Izrael. V prípade, že sa republikánskym kandidátom opäť stane Donald Trump, úplné zastavenie pomoci Kyjevu vôbec nie je vylúčené.
Keďže takúto stratu zdrojov by Európa nedokázala vykryť, podľa niektorých komentátorov by práve zastavenie americkej pomoci mohlo Ukrajine prehrať vojnu už začiatkom roka 2024.
Stále politickejšie NATO
NATO ostane aj v tomto roku základnou bezpečnostnou garanciou pre EÚ. V roku 2024 si pripomína 75. výročie podpísania Washingtonskej deklarácie, teda svojej zakladajúcej listiny. Oslavovať bude aj 20 rokov od prístupu najväčšieho počtu krajín vrátane Slovenska. A najväčšie oslavy by mali prebehnúť práve vo Washingtone.
Ešte stále slúžiaci prezident Joe Biden by mal lídrov 30 (respektíve už 31 krajín) privítať na aliančnom summite naplánovanom na 9. až 11. júla. Vyše 40 popredných bezpečnostných expertov a expertiek v tejto súvislosti zverejnilo už aj odporúčania pre agendu summitu. Zreteľ kladú najmä na podporu Kyjeva, no takzvané „Memo pre prezidenta“ sa zakladá na premise, že ak „Moskva nebude porazená na Ukrajine, bude naďalej ohrozovať bezpečnosť slobodného sveta“.
Aliancia sa tiež prednedávnom dohodla na značnom navýšení rozpočtu, a preto bude v roku 2024 hospodáriť s civilným rozpočtom 438,1 milióna eur a vojenským rozpočtom 2,03 miliardy eur, čo predstavuje nárast o 18,2 percenta, respektíve 12 percent v porovnaní s rokom 2023. Súvisí to v mnohom aj s novými obrannými plánmi, ktoré na predposlednom summite v Madride Aliancia schválila a na summite vo Vilniuse im dala konkrétnu podobu.
Podľa generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga sa v roku 2024 Aliancia konečne rozšíri o Švédsko. Hlasovanie v zahraničnom výbore tureckého parlamentu koncom minulého roka naozaj záležitosť posunulo o krôčik bližšie k finálnemu schváleniu. Poslanci však rozhodnú až v pléne, a to najskôr v polovici januára. Ako ale už v minulosti Ankara odkazovala, aj turecký bič (po turecky kırbaç) plieska až na konci.
Po schválení vstupu sa očakáva, že Štokholm prinesie so sebou do NATO aj významnú vojenskú posilu, najmä vo vzdušných a v námorných oblastiach. Carl Bildt, bývalý švédsky premiér, odhaduje, že v Pobaltí by so švédskou a s fínskou pomocou mohlo hliadkovať viac ako 250 bojových lietadiel, zatiaľ čo ostrov Gotland, ktorý leží v srdci Baltského mora medzi Švédskom a ruskou provinciou Kaliningrad, by sa mohol stať predsunutou operačnou základňou NATO.
V tomto roku sa o severe kontinentu, najmä o Arktíde a napätí medzi Západom a Ruskom, môže hovoriť ešte viac. Problematické totiž je, že Moskva a NATO v súčasnosti neudržiavajú komunikačné kanály, ktoré by umožnili vyjasniť si prípadné omyly s eskalačným potenciálom. A tie sa v ostatnom období diali najmä v tomto regióne.
V roku 2024 by si NATO malo vybrať aj svojho nového generálneho tajomníka, no viacerí prízvukujú, že by Alianciu mohla konečne, po prvýkrát v histórii, viesť už aj žena.
Siete po svete
Únii sa pravdepodobne bude v roku 2024 len veľmi ťažko dariť nájsť kompromisný, jednotný postoj voči konflikte na Blízkom východe. Krajiny ako Belgicko, Írsko, Francúzsko či Španielsko stále hlasnejšie volajú po zastavení útokov Izraela voči Hamasu a Gaze. Na druhej strane, silnú podporu z EÚ má Izrael stále od Česka, Maďarska, Rakúska, ale aj Nemecka.
Eurokomisia však bude pokračovať v implementácii sektorových stratégií a akčných plánov vo svete aj v tomto roku vrátane medzinárodnej energetickej angažovanosti, medzinárodnej správe oceánov, vesmírnej bezpečnosti či partnerstiev s krajinami Perzského zálivu, Latinskej Ameriky a Karibiku. Rokovania o obchodných dohodách s Čile, Novým Zélandom a Keňou sú na konci a exekutíva bude v podobnom duchu pokračovať aj pri Austrálii, Mexiku a s Mercosurom. Posunúť sa chce aj v obchodných rokovaniach s Indiou (na báze americko-európskej spolupráce v TTC plánuje EÚ technologickú radu aj s Indiou) a Indonéziou či v príprave dohody o digitálnom obchode so Singapurom a s Kórejskou republikou.
Komisia odštartovala aj vyšetrovanie pri štátnych subvenciách a nekalých praktikách podpory zo strany Číny pri elektrických vozidlách. To môže potenciálne poškodiť stále pomerne neutrálne (oproti Spojeným štátom či Rusku) vzťahy s Pekingom.
Posilnené partnerstvo chce eurokomisia predstaviť členským krajinám EÚ aj pri Afrike, a to v druhom kvartáli.
Belgické predsedníctvo sa sústredí na širšiu diskusiu o budúcnosti zahraničnej, rozvojovej, obchodnej, bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ. Začne totiž s prípravami novej strategickej agendy po eurovoľbách, teda pre roky 2024 až 2029. Diskusie budú pod bruselským dohľadom pokračovať aj na tému Európskeho politického spoločenstva (EPC), hoci nový koncept francúzskej iniciatívy v ostatných mesiacoch značne zakrpatel.
V septembri organizuje generálny tajomník OSN Summit o budúcnosti, ktorý ma krajiny vo svete podnietiť k ďalšiemu kroku pri reforme organizácie a na ktorý sa potrebuje pripraviť aj Únia. Zabezpečiť by to malo najmä belgické predsedníctvo ako jednu zo svojich avizovaných priorít.
